Aitec vydavateľstvo  

Pripravili sme pre vás ďalší zo série rozhovorov s autormi našich titulov. Tentoraz sme sa porozpávali so spoluautorkou série Šlabikár LIPKA^®, Vlastou Pliešovskou. Už 19. 5. 2021 o 17:00 hod. si ju môžete vypočuť na online seminári s názvom Literatúra v akcii, na ktorom vám prezradí, ako vieme správnym výberom textov ovplyvniť vzťah prváčikov k čítaniu. Súčasťou seminára bude aj predstavenie NOVINKY, digitálnej podpory aitec offline k Šlabikáru LIPKA, ktorej DEMO verziu si budete môcť stiahnuť po seminári. Registrácia na seminár je už spustená.

Čím ste túžili byť ako dieťa? Súvisí to s povolaním, ktorému sa dnes venujete?

VP: Kým som ešte nechodila do školy, tak som chcela byť predavačka ako moja mama. Po nástupe do 1. ročníka som bola očarená svojou pani učiteľkou a odvtedy bola moja profesionálna orientácia jasná. No v tom období (70. – 80. roky 20. storočia) to bolo komplikovanejšie, nestačili len vedomosti a talent. Súčasťou prihlášky na strednú alebo  vysokú pedagogickú školu bolo odporúčanie školy. Hoci som bola výborná žiačka, vzhľadom na to, že som pochádzala z kresťanskej rodiny, by som to odporúčanie nedostala. Rodičia ma chceli ušetriť sklamania z neprijatia, a tak ma nakoniec presvedčili prehodnotiť svoje rozhodnutie. Môj detský sen o tom, že budem pani učiteľka som si na koniec aj tak splnila. Mala som 29 rokov, keď som začala učiť a zároveň študovať učiteľstvo pre 1. stupeň na UMB v Banskej Bystrici. 

Máte obľúbenú detskú knižku, prípadne autora/autorku, ktorú by ste odporučili do domácich a školských knižníc? Ak áno, prečo ste si ju obľúbili?

VP: Mojou obľúbenou knihou, ktorú zvyknem čítať žiakom, sú Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov od Dušana Taragela. Sú to netypické rozprávky, s ktorými sa často nestretávame. Hlavní hrdinovia sú deti, ktoré majú rôzne zlozvyky alebo sú lenivé, zábudlivé, žalujú a pod., teda javy, s ktorými sa bežne v škole stretávame. Je určená pre starších žiakov, ktorí už dokážu pochopiť jej humor a zveličenie. Mám skúsenosť, že na deti má dobrý výchovný vplyv. Nechcú byť ako hlavní hrdinovia z knihy a nevhodné prejavy svojho správania si začnú viac uvedomene regulovať.

Spomínate si na učiteľa/učiteľku, ktorý vás ovplyvnil?

VP: Na každom stupni môjho vzdelávania som mala minimálne jedného pedagóga, ktorý ma v niečom ovplyvnil. Bola to už spomínaná pani učiteľka Vierka Migaľová v prvej triede. Počas štúdia na gymnáziu ma najviac zaujala moja pani triedna profesorka Brndiarová, ktorá ma učila matematiku. Ona ma naučila vnímať jej výnimočnosť, rozumieť jej a mať ju rada. Na vysokej škole bola pre mňa najväčším zdrojom inšpirácie v oblasti didaktiky vyučovania pani profesorka Doušková, u ktorej som robila diplomovú aj rigoróznu prácu. Nasmerovala ma na používanie modernejších vzdelávacích postupov a techník.

Ako sa snažíte motivovať svojich žiakov?

VP: Podľa môjho názoru, aby človek dokázal niekoho motivovať, musí mať sám vysokú mieru entuziazmu a nadšenia. To mi, zatiaľ, nechýba a snažím sa ho prenášať aj na svojich žiakov. Samozrejme, že pomáhajú ocenenia, pochvaly a najmä zaujímavé aktivity na vyučovaní. 

A čo naopak motivuje vás v učiteľskom povolaní? Čo máte na svojom povolaní najradšej?

VP: Keďže moja cesta k učiteľskému povolaniu bola zložitejšia, vyžadovala si viac času, energie a námahy, ja si svoju prácu každý deň užívam. Teším sa na svojich žiakov aj kolegov. Máme za sebou náročné obdobie zatvorenia škôl, ktoré pred nás učiteľov, ale i žiakov a rodičov, postavilo nové výzvy v súvislosti s dištančným vzdelávaním. Učila som v 1. ročníku, keď sa 16. marca 2020 zavreli školy. S niektorými mojimi žiakmi som sa osobne stretla až v ďalšom školskom roku. Celá táto bezprecedentná situácia v spoločnosti a aj v školstve ma ešte viac motivuje robiť všetko pre to, aby každý deň v škole „stál za to“.

Ako relaxujete vo voľnom čase?

VP: Už viac ako rok je mojím najväčším relaxom čas, ktorý trávim s vnučkou Zojkou. Neskutočne si užívam rolu starej mamy. Pred obdobím korony boli moje záujmy veľmi široké. Dlhé roky som ako členka Zboru pre občianske záležitosti spievala na Mestskom úrade v Hnúšti na svadbách, uvítaniach do života alebo iných akciách mesta. Mám blízko k folklóru, svoje skúsenosti s choreografiou využívam aj pri príprave programov so žiakmi. Pôsobila som v miestnom ochotníckom divadle. Popri tom som si ešte doplnila vzdelanie, aby som bola kvalifikovanou učiteľkou anglického jazyka na 1. stupni. Okrem autorstva učebníc, som aj recenzentka učebných materiálov a kníh. V škole sa zapájam do prípravy, realizácie a administrácie viacerých projektov. Mám rada aktívny pohyb, prírodu, filmy z lekárskeho prostredia a knihy od Dana Browna.

Ste spoluautorkou série Šlabikár LIPKA®, ktorá spája prednosti tradičnej a osvedčenej didaktiky s modernými prvkami. Čo považujete za najdôležitejšiu úlohu učiteľa v prvom ročníku, kedy sa buduje u detí vzťah ku škole?  

VP: Učitelia v škole trávia s deťmi veľa spoločného času. Ja sa snažím byť pre nich človekom, ktorému môžu dôverovať, ktorému sa môžu otvoriť, povedať, že ich niečo bolí, že sú smutní alebo naopak, že ich niečo potešilo. Ide v prvom rade o osobný, ľudský vzťah. Na ňom potom budujem vzťah učiteľ – žiak vo vzdelávacej oblasti. Čo sa týka čítania, mojim žiakom aj ich rodičom veľmi často zdôrazňujem dôležitosť čítania. Len žiak so zvládnutou správnou technikou čítania, môže ďalej rozvíjať čítanie s porozumením, ktoré potom uplatňuje vo všetkých ostatných vyučovacích predmetoch.

Texty v Šlabikári LIPKA® pochádzajú z pera spisovateľky Jany Belašicovej a kladú dôraz na rozvoj hodnotového systému žiakov. Niektoré z jej textov ste zaradili aj do Čítanky LIPKA®. Okrem nich tam žiaci nájdu texty od viacerých klasických autorov, ale aj modernejšie texty. Ako by podľa vás mala vyzerať práca s textom na hodine tak, aby u žiakov rozvíjala čitateľskú gramotnosť a vzťah k čítaniu?

VP: Podľa môjho názoru, je hlasné čítanie učiteľa veľmi dôležité. Učiteľ môže svojím čítaním texty „oživiť“, vložiť do nich emócie. Potom im žiaci lepšie rozumejú, aj ich to viac motivuje čítať. Počas šlabikárového obdobia sú texty kratšie a jednoduché a mnohí žiaci ich po viacnásobnom čítaní už vedia naspamäť. Vtedy často využívam práve rôzne modifikácie čítania s danou emóciou, napr. čítať ako nahnevaný alebo veselý človek, text prečítať ako rap alebo vyčítanku a pod. V čítankovom období už majú žiaci zvládnutú správnu techniku čítania. Práca s textami vytvára priestor na rozširovanie slovnej zásoby žiakov, ale najmä na čítanie s porozumením. Už samotné úlohy k textom sú koncipované tak, aby rozvíjali čitateľskú gramotnosť. Čítanka tak, ako každá učebnica, je učebným prostriedkom v rukách učiteľa. Je v jeho kompetencii, či sa čítanie z nej stane nezáživným drilom alebo čitateľským zážitkom.

Rozhovor pripravila Ľubica Ťapajová