Aitec vydavateľstvo  

Čo by to boli za učebnice, keby sa z nich na žiakov neusmievali roztomilé ilustrácie? Okrem toho, že vizuálne oslovia, zároveň deťom pomáhajú lepšie vnímať a pochopiť učivo. Inak to nie je ani v prípade Bodky, Otáznika a Výkričníka, postavičiek, ktoré sprevádzajú žiakov sériou pracovných učebníc Slovenský jazyk pre 1. stupeň základných škôl. Ich autor Jakub Šimjak nám prezradil, ako vznikajú kresby do učebníc a kde on sám čerpá inšpiráciu na ich tvorbu. 

Najrôznejšie umelecké prejavy sa u detí začínajú prejavovať už v útlom veku. Kedy ste v sebe vy objavili radosť z kreslenia? Spomínate si na vaše ilustrátorské začiatky?

Radosť z kreslenia som objavil už v predškolskom veku. Mám dokonca odložený môj úplne prvý obrázok, ktorý som nakreslil ako dvojročný. Bola to krivoľaká tvárička s náznakom vlasov a končatín. Veľmi sme sa na tom smiali, keď mi ho rodičia ako staršiemu ukázali. Neskôr, už ako 5- až 6-ročný som veselo kreslil superhrdinské postavičky, vesmír, dinosaury, zvieratá. Rodičia aj učitelia ma v tom podporovali, tak som usúdil, že asi mám nejaký ten talent.

Kedy ste si definitívne uvedomili, že ilustrovaniu sa chcete venovať aj profesionálne? 

Vždy som obdivoval ilustrované knihy a keď som čítal takú, ktorá nemala obrázky, tak som si občas nakreslil nejaký výjav sám. Vtedy som však ešte netušil, že z toho môže byť reálna kariéra. Toto u mňa prišlo pomerne neskoro. Počas základnej a strednej školy som chodil na výtvarnú a hudobnú a istý čas som uvažoval o kariére muzikanta. Rozhodoval som sa, či z gymnázia prestúpim na hudobné konzervatórium študovať klasickú gitaru. Život umelca mi však pripadal neistý, a preto som po maturite začal študovať architektúru. Vydržal som tam tri roky a zistil som, že to nie je pre mňa. Rodičia, samozrejme, neboli nadšení, tak som začal študovať odbor krajinnej architektúry. Pamätám si, že sme mali na škole predmet o grafických softvéroch a o tom, ako s nimi pracovať pri dizajnovaní či úprave fotografií. To ma naozaj zaujalo.

V digitálnom grafickom dizajne som videl uplatnenie a po ukončení bakalárskeho štúdia som sa zamestnal ako grafik pre webové aplikácie. Moja práca bola veľmi rozmanitá – okrem dizajnu webov som robil aj jednoduché ilustrácie, zalamoval a navrhoval som printové materiály, reklamné brožúry, dokonca aj knižky. Počas tejto práce ma oslovila kamarátka, ktorá práve začala spolupracovať s vydavateľstvom žánrovej literatúry. Potrebovali ilustrátora pre zbierku sci-fi poviedok a poprosila ma, či by som do toho išiel s ňou, lebo je to jej prvá vec a vie, že výborne kreslím. To bola moja prvá zákazka na skutočnú knihu, plnú mojich ilustrácií. Od tohto momentu som sa mohol nazývať ilustrátor.

Čo najradšej kreslíte?

Dinosaury. A potom ľudí a rôzne fiktívne postavičky a príšerky, draky, elfov. A ešte mačky, lebo milujem mačky.

Ako ste sa dostali k spolupráci s vydavateľstvom AITEC? Čo vás oslovilo na tom, že by ste mali ilustrovať učebnice? 

Ku vydavateľstvu ma posunula jedna z mojich ďalších väčších zákaziek. Išlo o čítankovú knižku A ako Amálka R ako rozprávka, na ktorej som mal veľmi veľa práce, lebo okrem ilustrácií som mal na starosti celý grafický dizajn a prípravu do tlače. Stálo to ale za to. Vložili sme do toho s autorkou naozaj celé srdce a som rád, že som mohol byť súčasťou takejto kvalitnej knižky pre deti. Na jednej z besied sa s knihou oboznámil aj šéfredaktor vydavateľstva AITEC Walter Hirschner. Oslovil ma, a keďže som už vtedy cítil, ako veľmi ma napĺňa vytvárať vzdelávacie materiály pre žiakov, neváhal som. Už ako dieťa som obdivoval a miloval krásne ilustrované knihy a encyklopédie. Keď som si predstavil, že podobnú radosť môžem týmto teraz rozdávať ja sám, šiel som do toho.

Ako ilustrátor ste sa spolupodieľali na tvorbe série pracovných učebníc Slovenský jazyk pre prvý stupeň ZŠ. Ako by ste zhodnotili túto skúsenosť?

Ľudia, s ktorými vo vydavateľstve spolupracujem, sú úžasní, zhovievaví, trpezliví, uvedomujú si, že práca ilustrátora nie je jednoduchá. Výborne sa mi s nimi komunikuje. Sú to často aj nervy aj stresy ako v každej práci, ale vážim si, že vždy nájdeme spoločné riešenie. Nebýva to v praxi vždy tak.

Je práca na učebniciach pre deti z vášho pohľadu ilustrátora niečím špecifická?

Pre mňa je iná tým, že obrázky majú veľmi špecifické zadania. Ja ako umelec nesmiem nechať svoje ego prerásť cez to, že niekedy treba obrázok dodatočne meniť a prispôsobovať. Keď napríklad ilustrujem knihu nejakých príbehov, mám viac-menej voľnú ruku – je na mne, ktorú scénu z príbehu zobrazím a akým spôsobom. Dôležitý je výsledný štýl kresby. 

Okrem mnohých iných ilustrácií, ktoré ste vytvorili pre naše pracovné učebnice, ste vdýchli život aj ústredným postavičkám Bodke, Otázniku a Výkričníku. Ako vznikali? Vytvorili ste si k nim aj nejaký vzťah?

Som spokojný s tým, ako postavičky vyzerajú, personifikoval som ich najlepšie ako som vedel. Avšak, ak mám byť úprimný, majú aj svoje nevýhody. Boli dizajnované tak, aby boli zobrazované v 2D priestore, nie v 3D. A to mi robí občas vrásky. Na začiatku som si totiž neuvedomoval, aké môžu vzniknúť požiadavky na ich pohyblivosť, zobrazenie a ich akcie. Pôvodne som ich, myslím, navrhoval bez končatín, iba také vznášajúce sa postavičky s očami a ústami. To by mi ušetrilo veľa starostí. Teraz už som si zvykol, a aj postavičky sa v priebehu rokov trochu vyvinuli, ale vždy sa troška bojím, keď vidím v popise obrázka, že na ňom budú tieto tri postavičky.

Čo máte na svojom povolaní najradšej a kde najčastejšie čerpáte inšpiráciu?

Najradšej mám, že ma baví to, čo robím. A zároveň mám pocit, že robím niečo, čo má zmysel a čo ľuďom robí radosť. Nezachraňujem životy ako lekári alebo policajti či hasiči, alebo neriešim náročné svetové problémy, ale to, že sa aspoň takto podieľam na vzdelávaní mladších generácií ma napĺňa a cítim, že tým pozitívne prispievam do spoločnosti.

Inšpiráciu čerpám zo všetkého okolo mňa – z prírody, hudby, kníh, zo zábavy, zo smútku, ale hlavne z rozhovorov s ľuďmi, ktorí ma inšpirujú, motivujú, učia a povzbudzujú.

Máte na konte viacero ilustrovaných titulov, prezradíte, kde všade nájdeme vašu tvorbu? Pripravujete aktuálne aj nejakú novinku?

Do budúcnosti mám naplánované ďalšie spolupráce, ale nie som si ešte istý ako dopadnú, tak nebudem prezrádzať. Moje ilustrácie možno nájsť v knihách sci-fi poviedok Zabudnutý vesmír a Časonauti, ale aj v detskej fantasy literatúre Potvorobijci. Na konte mám aj ďalšiu knižku pre deti Kráľovstvo plchov, ktorá vyjde onedlho. Špeciálne hrdý som na možnosť ilustrovať sériu kníh Zaklínač od Andrzeja Sapkowskeho. 

Autor: Michaela Domanová