Aitec vydavateľstvo  

Mali ste vysnívané povolanie, keď ste boli dieťa?

Odmalička som túžila napísať knihu, ale „spisovateľovanie“ som nepovažovala za povolanie. Dlho som túžila byť učiteľkou (som z učiteľskej rodiny), veterinárkou (lenže vystrašila ma chémia), ošetrovateľkou zvierat (to sa nepozdávalo mojej mame), lekárkou (zas chémia), predavačkou za pultom a šoférkou autobusu MHD (ale to len kvôli gombíkom, ktorými šofér otváral a zatváral dvere).

Našli ste sa v tvorbe kníh pre deti a mládež. Čo vás k tomu priviedlo, ako si spomínate na vaše spisovateľské začiatky?

Na začiatku som si vysnívala, že budem písať knihy pre dospelých. A že napíšem bestseller a budem strašne slávna a bohatá (jasné, o fungovaní slovenského literárneho sveta som nevedela ani ň). Nedostala som však žiadny nápad, a tak som postupne ubrala aj od túžby po sláve, aj od túžby po bohatstve, ale nápad aj tak neprišiel. Našťastie som si spomenula, že som ako dieťa čítala detské knihy a bác! Zrazu ma kopla múza a mne napadlo, že napíšem príbeh s názvom Naša mama je bosorka. No a pri písaní som si uvedomila, že písanie pre deti je pre mňa to pravé orechové. Potom sa to už rozbehlo a ja ani sama neviem ako.

Kde najčastejšie čerpáte inšpiráciu na tvorbu?

Inšpirácia prichádza odvšelikadiaľ. Z mojich spomienok, zo súčasných zážitkov, z rozprávania dospelých o deťoch, z pozorovania detí i zvierat. Ale rada si aj vymýšľam.

Spisovateľka je známa svojou láskou k zvieratám, ktoré jej viackrát boli inšpiráciou aj pri tvorbe. Foto: archív gf

Čo máte na svojom povolaní najradšej, a čo je vašim najväčším hnacím motorom?

Zbožňujem pocit, keď mi písanie ide úplne ľahučko. A potom ešte to, keď čítam alebo počúvam reakcie detí na moje písačky. Alebo keď mi rodičia prezradia, že ich deti vďaka mojim knihám objavili lásku k čítaniu. To sú silné veci. Vtedy mi naskočia zimomriavky a rozcitliviem sa.

S vydavateľstvom AITEC ste sa spolupodieľali na príprave HUPSOVHO šlabikára. Ako ste sa dostali k tejto spolupráci, čo vás na nej zaujalo?

Oslovila ma Zuzka Hirschnerová, jedna z autoriek HUPSOVHO šlabikára. A ja som spočiatku veľmi nechcela, lebo som vedela, že pôjde o systematickú náročnú prácu. Aj som pochybovala, že niečo dokážem vymyslieť. Ale Zuzka bola presvedčivá a nedala sa odradiť. No a potom, keď som vyskúšala pripraviť texty k dvom písmenkám, tak sa mi to nejako zapáčilo. Písať texty podľa určených písmen bolo niečo ako riešiť hlavolam. To ma celkom nadchlo.

Pre šlabikár ste vytvorili moderné a vtipné texty plné šibalstiev. Ako ste pristupovali k tvorbe, čo bolo vašim zámerom?

Základom bolo vymyslieť postavičku, ktorá mala deti sprevádzať počas celého prvého ročníka. Rozmýšľala som nad detskými postavičkami, nad zvieracími postavičkami, ale keďže mám rada a verím v škriatkov, napadlo mi, že taký tlačiarenský (písmenkový) škriatok dokáže, ak chce, narobiť v textoch veľkú šarapatu. A tak som si vymyslela škriatka HUPSA. No a keďže sa rada smejem a viem, že aj deti sa rady smejú a že smiešne veci sú ľahšie zapamätateľné, rozhodla som sa, že HUPS bude robiť vylomeniny, bude prežívať rôzne situácie podobne ako deti, bude mudrovať a nepočúvať. Chcela som tým dosiahnuť to, aby deti boli zvedavé na to, čo ten HUPSÍK ešte vyvedie a tým mali byť motivované k poznávaniu ďalších a ďalších písmen.

Texty Gabiky Futovej v HUPSOVOM šlabikári sú moderné a vtipné, vďaka čomu žiakov zaujmú. Navyše, sú tvorené tak, aby podporovali čítanie s porozumením. Foto: aa

Vaše texty v HUPSOVOM šlabikári kladú dôraz na čítanie s porozumením. Aké veci považujete vy osobne za najdôležitejšie rozvíjať u detí na 1. stupni?

Podľa mňa by sme popri čítaní, písaní a počítaní nemali zabúdať rozvíjať detskú zvedavosť a určite by sme mali učiť deti empatii. Mali by sme ich učiť, ako sa správať k ostatným s porozumením, ale zároveň ich učiť slušnej asertivite. Mne sa veľmi páčia zážitkové formy vyučovania, pretože si z prvého stupňa pamätám, ako som sa musela učiť vlastivedu a vôbec ma to nezaujímalo, zato teraz, keď môžem cez google maps nakuknúť prakticky kamkoľvek, tak mi príde všetko okolo nás nesmierne zaujímavé. To isté platí pre prírodovedu. Kamene a rastlinky ma nebavili vôbec, zato zvieratá áno. Dnes ma bavia aj rastlinky, ale tiež som na to išla zážitkovo.

Okrem písania kníh ste sa s detským čitateľom často stretávali aj ako knihovníčka, zúčastňujete sa besied so žiakmi v školách. Ako vnímate trend čítania u detí?

Už dva roky som spisovateľkou na voľnej nohe. S knihovníčkami a zvlášť s detskými sa však stále stretávam. Vidím, ako knižniciam covidové obdobie vzalo čitateľov. A knižnice teraz často musia budovať všetko odznovu. To znamená vychovávať si čitateľov od najútlejšieho veku. Všetky tie podujatia a zážitkové čítania veľmi pomáhajú vzbudzovať u detí zvedavosť a túžbu po príbehoch. Veľmi fandím učiteľom, pre ktorých je návšteva knižnice súčasťou vyučovania. Na druhej strane nezatracujem deti, ktoré čítať nechcú. Ja viem, že čítanie s porozumením je dôležitá zručnosť, ale ak niekto radšej športuje, tancuje alebo maľuje, nenúťme ho čítať za každú cenu, lebo mu čítanie iba sprotivíme. Tak či tak, s čítaním je spojený celý život, deti sú prekvapené, ak im na besede poviem, že aj ilustrátor musí veľa čítať. A že čítanie s porozumením potrebujú aj keď si potrebujú prečítať návod na použitie alebo príbalový leták.

Ako vy motivujete najmenších k tomu, aby siahli po knihe?

Zistila som, že veľmi fungujú osobné stretnutia a rozprávanie mojich príbehov o tom, ako ktorá kniha vznikla. A rozprávanie o tom, ako doma žijeme, ako ma rozosmievajú alebo hnevajú zvieratá, o kom som písala v tej ktorej knihe a podobne. Deti si potom veľmi chcú overiť, či som na besede netrepala somariny a knižky chcú čítať.

Ako autorka detských kníh sa často zúčastňuje besied so školákmi. Foto: archív gf

Máte nejakého obľúbeného autora/autorku detskej tvorby? Ktorá kniha by podľa vás nemala chýbať v knižnici žiadneho školáka?

Mám viacerých obľúbencov, ale top knižkou môjho detstva je Malá bosorka od Ottfrieda Preusslera. A v knižnici každého školáka by sa mala nachádzať top knižka jeho detstva, t. j. knižka, prvá knižka, ktorá v dieťati vyvolá taký silný čitateľský zážitok, že si ho bude chcieť zopakovať, a tým pádom bude čítať. Pre každé dieťa to môže byť iná knižka a ja veľmi fandím každému čitateľovi, aby si takú knižku našiel.

Aké knihy vy rada čítate?

Čítam všeličo okrem zaľúbených románov a vyhýbam sa aj sci-fi. Najradšej mám, ak mi knihy odporúčajú ľudia v mojom okolí, pretože ak si mám vybrať z toho obrovského množstva jednu sama, zvyčajne som v koncoch.

Stretnúť sa s Gabikou Futovou môžete aj na našom najbližšom online seminári Aby čítanie bola hra, ktorý sa uskutoční 6. apríla 2022 o 17.00 hod. Registrujte sa ešte dnes. 

Autor: Michaela Domanová