Aitec vydavateľstvo  

Aj dnes sú v učiteľských kruhoch osobnosti, ktoré ostatných inšpirujú a motivujú v práci. Osobnosti, ktoré sa oplatí nasledovať. Jednou z nich je určite aj pani prof. PhDr. Zuzana Stanislavová, CSc. slovenská literárna teoretička, kritička, vysokoškolská pedagogička a zároveň aj spoluautorka našej novej čítanky. V rozhovore nám porozprávala o svojej láske ku knihám, o svojej práci so študentami pedagogickej fakulty a najmä o novej Čítanke pre štvrtákov.

Ste pedagogička s bohatými skúsenosťami. Mali vaši žiaci radi hodiny čítania?

V mojom prípade ide síce o bohaté skúsenosti, ale hlavne s literatúrou pre deti a mládež a so študentmi učiteľstva pre 1. stupeň základnej školy (čiže pri práci s literatúrou som predsa len musela mať ontogenézu predmetného veku a didaktiku stále na pamäti).

No a či moji študenti mali radi hodiny literatúry? Myslím si, že ako ktorí. Niektorí áno a bolo to vidno jednak na aktivite počas hodín, jednak na spôsobe, akým sa ku knihám vyjadrovali, ako ich interpretovali, a boli aj takí, ktorí svoj pozitívny vzťah k literatúre otvorene deklarovali. Iní mali k literatúre vlažnejší vzťah. Ale vnímala som to ako prirodzenú vec: veď v rámci svojej prípravy na učiteľské povolanie museli zvládať celú paletu rozličných predmetov od matematiky a telesnej výchovy až po slovenský jazyk a literatúru či hudobnú výchovu. Takže tí „vlažnejší“ mali poväčšine hlbší záujem o niektoré iné oblasti poznania.

Ale fakt je ten, že som sa poctivo usilovala prehlbovať ich vzťah k čítaniu a k detskej literatúre, vnímať jej umelecké parametre, zažívať, interpretovať a hodnotiť diela pre deti, formovať ich čitateľský vkus (ktorý je dnes aj u vysokoškolských študentov vzhľadom na nadmieru produkcie triviality a gýča mnohokrát dosť pomýlený).

Ako spoluautorky nového projektu pracovných učebníc Čítanky pre štvrtákov sa vás musíme spýtať, aký je váš vzťah ku knihám? Ktorý žáner kníh je vám najbližší?

Knihy milujem od raného detstva a pokladám za životné šťastie to, že mi bolo dopriate takmer celú profesionálnu dráhu, až dodnes s nimi pracovať, že k mojim pracovným povinnostiam patrilo čítanie kníh – a práve kníh pre deti a mladých. Som presvedčená, že pravdu mal Gustav Flaubert, keď povedal: „Čítajte, aby ste žili.“

A som presvedčená o ďalších veciach:

1. že dieťa sa potrebuje stretávať s kvalitnými knihami od svojho príchodu na svet (aj preto dnes pre tých celkom najmenších jestvujú špeciálne plastové „knihy“- hračky a leporelá);
2. že potrebuje pri svojich raných dotykoch s literatúrou aj bezpečnú prítomnosť dospelého „interpreta“, pretože k zážitku z literatúry nepatrí len pôvab príbehu či veršového rytmu, ale aj ľudská blízkosť, ktorá sa s tým spája; mnohokrát zabudneme na obsah čítaného, ale na celý život si zapamätáme ten pocit teplej ľudskej blízkosti mamy, otca, staršieho súrodenca atď. (alebo aj učiteľa), s ktorým sme spoločne čítali knihu – človeka, ktorý nám na pokračovanie čítal knihu;
3. že ani v školských podmienkach, na hodinách práce s literatúrou by sa tento pocit dôvery, očarenia, autentickej ľudskosti nemal stratiť – naopak, pretože dnes mnohokrát treba práve v škole vzťah k literatúre a čítaniu v žiakoch pestovať od základov, keďže mnohé deti prichádzajú do školy z prostredia, ktoré je, žiaľ, chudobné na poskytovanie čitateľských skúseností.

Prečo neprečítať svojim štvrtákom na pokračovanie povedzme knihu Sary Penny Packerovej Lišiak Pax? Alebo knihy Daniela Pennaca Vlčie oko či Pes tutulák? Alebo knihu veršov Valentína Šefčíka Zázraky? Ale rovnako si položme aj otázku: Prečo neporozprávať žiakom o svojom očarení literárnym dielom? Prečo by sme im svoju lásku ku čítaniu, svoje opojenie literatúrou nemali priamo sprostredkovať? Porozprávať im o tom, čím nás príbeh či verš fascinoval, dojal...

No a ktorý žáner je mi najbližší? Nemám zvlášť favorizovaný žáner (marginálne poznamenám, že nemám veľmi srdečný vzťah k fantasy – prekáža mi v nej príliš veľa komercie). Moja dlhoročná literárnokritická prax ma poznamenala skôr vnímaním hodnôt v slovesnej tvorbe pre deti bez ohľadu na žáner. Čiže môj pohyb po detskej literatúre sa deje na úrovni: je to kvalitná kniha, pretože..., alebo nie je to kvalitné čítanie, pretože...

Do škôl prinášate novú štruktúru učebníc na hodiny čítania – pracovné učebnice. V čom vidíte výhody spojenia učebnice a pracovného zošita?

Veľa sa dnes hovorí o čítaní s porozumením – a výsledky medzinárodných štúdií o čitateľskej gramotnosti našich žiakov stále nie sú uspokojujúce. Pracovná učebnica – lepšie povedané celý pracovný koncept, ako je ten náš (pracovná čítanka, pracovný zošit mimočítankového čítania, pracovný zošit tvorivého písania), umožňuje jednak realizovať čítanie a literárnu výchovu s primeranou integráciou jazykového vyučovania a slohu, čo podprahovo žiakov ubezpečuje, že v medziľudskej komunikácii jednotlivé prvky a prostriedky dorozumievania úzko navzájom súvisia. Práve poznanie, osvojenie si týchto súvislostí dáva komunikácii správnu formu a zmysel, jednak umožňuje aplikovať (a súvisí to s vyššie povedaným) aktívne čítanie, teda čítanie, pri ktorom žiak má emocionálny pôžitok zo zážitkového, ale aj z informatívneho čítania, premýšľa o prečítanom, analyzuje ho a interpretuje, komunikuje o tom, ale aj nebadane či riadene sleduje svoje vlastné metakognitívne procesy, ktorými samostatne preniká do hlbín významovosti a k „nosičom“ zážitkovosti textu, resp. do procesov, akými si skladá systém poznania, interpretovania či zážitku (t. j. registruje to, ako uňho prebieha poznávanie, učí sa efektívne učiť). Toto môže byť následne dosť silná vnútorná motivácia na to, aby v budúcnosti vyhľadával podobné zdroje silných zážitkov alebo pôžitku a benefitu z istého typu aktivity (z čítania).

ALE: keďže deti sa dnes (ako hovoria výskumy sociológov a pedagógov) prostredníctvom moderných technológií veľmi ľahko dostávajú k hotovým produktom poznania a veľmi rýchlo a ochotne si na túto cestu ľahkého odporu zvykajú, práve aktívne čítanie vedie žiakov k poznávaniu a aplikovaniu procesov, akými sa samostatne, vlastným pričinením možno dopracovať k výsledkom. Úspešnosť v takejto aktivite sa môže stať silnou motiváciou k rozvíjaniu vnútornej radosti a pôžitku z objavovania (čo považujem za veľmi dôležitý motivant k štúdiu), ale aj cestou k formovaniu schopnosti neprijímať informácie, poznanie bezducho, ale korigovať ho na základe vlastnej práce a skúsenosti.

K deťom sa prihovárate v čítanke aj prostredníctvom komiksu, ktorý je súčasťou jednotlivých kapitol v podstate od začiatku až do konca. Aký bol váš zámer a prečo práve tento žáner? Prečo komiks?

Lebo je to špecifický, synkrétny žáner umenia, ktorý v sebe spája prvky literatúry (disponuje textom, ktorý je však stručný, spravidla dialógový a expresívnejší, než text v obyčajnej knihe – rýchlo a ľahko sa teda prečíta a pôsobí veľmi dynamicky), prvky výtvarného umenia (dominantné je výtvarné, vizuálne vyjadrenie deja, postáv, prostredia), prvky dramatického umenia (základom komiksu je scenár, každý obrázok je akoby divadelná scéna, základom každého obrazu je akcia) aj prvky filmu (komiks je sled jednotlivých navzájom súvisiacich záberov, uplatňuje sa postup blízky technike filmového strihu). Celé dielo teda pôsobí veľmi dynamicky, aj dej je spravidla akčný, založený na určitej dramatickej udalosti, resp. na riešení určitej záhady, postáv nie je veľa a sú jasne rozlíšiteľné, konajú sólovo, ale v akcii hlavne úspešne spolu kooperujú.

A tak sa komiks číta ľahšie a rýchlejšie, než bežný text (čo vyhovuje človeku v dnešnej hektickej dobe), a keďže textu je málo, s jeho technickým i obsahovým dešifrovaním nebudú mať starosti ani žiaci, ktorým povedzme ešte stále robí problém aj technika čítania. Okrem toho dobrodružnosť deja a parta detí ako hrdinov príbehu, kooperatívne a úspešné riešenie problému vyhovuje vekovým potrebám detí na rozhraní detstva a dospievania, akými sú žiaci vo 4. ročníku ZŠ.

Komiks sa nám teda zdal byť ideálnym žánrom práve pre štvrtákov. Nechceli sme ho však použiť len ako pár strán zaradených do čítanky systémom: aha, tu máte, milí žiaci, aj komiks, keď ho už máte tak radi. Rozhodli sme sa využiť ho ako rámec kompozičného riešenia obidvoch dielov pracovnej čítanky, teda „ťahať“ príbeh od začiatku školského roka až po jeho záver, a prepojiť sujetový problém komiksu s jednotlivými kapitolami čítanky – niekde tesnejšie, inde iba veľmi voľne.

Ako som už spomenula, deti majú ku komiksom pozitívny vzťah, ale často sa (z oficiálnych miest) na hodnoty tohto žánru pozeráme tak trochu „cez prsty“. Skutočnosť je taká, že ako každý žáner, aj komiks môže byť vyhotovený kvalitne a nekvalitne. V každom prípade však prítomnosť tohto mnohokrát zaznávaného útvaru v oficiálnej učebnici deťom pravdepodobne polichotí, posilní ich dôveru v partnerské porozumenie s tvorcami učebnice a určite aj s učiteľom a so školou.

Z didaktického hľadiska komiks v našej čítanke umožňuje žiakom pozorne sledovať, aké zásady platia pri jeho tvorbe, ako ho treba čítať, čo si treba zvlášť všímať, ale aj stimuluje záujem žiakov o prácu s textami jednotlivých kapitol čítanky; neslúži teda na „vyšperkovanie“ učebnice, ale má jasný koncepčný aj didaktický zámer.

Podľa čoho vyberáte autorov a ukážky, s ktorými sa v učebnici pracuje? Máte svojich obľúbených? Kde sa inšpirujete?

Pri výbere ukážok do čítanky platia niektoré obmedzenia, ktoré sa veľmi ťažko prekonávajú. Jedným z nich sú autorské práva, ktoré musíte rešpektovať. A tak sa stane, že sa vynikajúci text z novej/novšej literatúry ani nepokúsite zaraďovať, lebo viete, že so získaním práv bude problém (ide spravidla o preklady z inonárodného kontextu). Býva tiež problém s textami, ktorých práva prešli po smrti autora na jeho príbuzných, alebo s autormi, ktorí vám ústne ochotne povolia text použiť, ale pri svojej pracovnej zaťaženosti si ťažko hľadajú čas na to, aby súhlas vypracovali aj písomne (a bez toho sa nedá text zaradiť). To sa potom treba vyzbrojiť trpezlivosťou, prekonávať pocit trápnosti, že dookola obťažujete. Problémom pri niektorých autoroch býva tiež získanie kontaktu. Ale toto sú technické stránky výberu textov.

Z literárno-hodnotového a didaktického hľadiska pri výbere textov zohľadňujeme už žánre, čo znamená, že sa usilujeme siahať po takých, ktoré vytvárajú optimálnu formu pre obsahy primerané určitému veku.

Vyššie som spomínala komiks, ktorý nám ako žáner pripadal veľmi primeraný práve pre štvrtý ročník základnej školy. V našom prípade to ďalej zo žánrového hľadiska bola bájka a rozprávka – ľudová aj autorská – a pravdaže rozprávkovo ladená fantasy. S bájkami a rozprávkami sa žiaci stretávali už v predchádzajúcich ročníkoch, takže nám išlo o určité usústavnenie, prehĺbenie a rozšírenie poznatkov (aj preto máme ten istý rozprávkový motív predstavený v prozaickej aj básnickej forme, v podobe ľudovej aj autorskej rozprávky).

Pravdaže sme nemohli vynechať poéziu, príbeh zo života rovesníkov a pomerne veľa priestoru sme venovali náučnej literatúre v širokom diapazóne modifikácií od typu uplatňujúceho umelecké prostriedky až po vecnosť grafov a diagramov.

No a absolútnou novinkou v porovnaní s ostatnými čítankami je druhá časť učebnice zameraná na dramatické žánre. Pre žiakov poskytuje možnosť zorientovať sa v tom, čo je charakteristické pre divadlo, operu, rozhlasové umenie, film. To môže byť (ako dúfame) prvý krôčik k tomu, aby sa z nich postupne stávali kritickí recipienti mediálneho umenia. O mediálnej výchove sa v systéme nášho školstva doposiaľ tiež najmä hovorilo, ale málo sa konalo. Druhá časť našej pracovnej čítanky by chcela byť prvým malým krôčikom k tomu, aby sa aj čosi reálne naozaj udialo. Pravdaže, je to ešte len „privoňanie“ k tejto problematike. Štvrtáci (a samozrejme aj žiaci nasledujúcich ročníkov) by mali dostať hlavne veľa možností pozorne odsledovať, zažiť a dôkladne prediskutovať zhliadnuté alebo vypočuté dramatické diela.

No a čo sa týka autorov: každá čítanka je zároveň antológiou vybraných textov. Texty by mali byť reprezentatívne, vyberané od renomovaných, kvalitných autorov a túto zásadu sme v podstate dodržali aj my. Pri výbere textov sme zohľadňovali aj tému, ktorú vybrané texty spracúvajú, teda fakt, aby bola blízka zážitkovému a skúsenostnému svetu detí a ich životným potrebám a zároveň, aby organicky zapadala do celkového žánrovo-tematického projektu učebnice. Aj preto máme v učebnici niekoľko textov vytvorených autormi ad hoc – pre potreby čítankového projektu. Pri náučnej literatúre sa sústreďujeme na texty, ktoré prinášajú aktuálne informácie a poznanie z oblastí, ktoré štvrtákov prirodzene zaujímajú, a na tých najkvalitnejších tvorcov literatúry faktu pre deti. No a samozrejme aj výber textov je ovplyvnený príslušnými vzdelávacími a výkonovými štandardami.

A aby som nezabudla na časť vašej otázky: Mám pravdaže svojich obľúbených autorov, je ich veľa a aj od niektorých z nich sme ukážky do učebnice vybrali.