Aitec vydavateľstvo  

Katka pracuje vo vydavateľstve AITEC už niekoľko rokov, počas ktorých sa podieľala na príprave viacerých titulov zameraných na čitateľskú gramotnosť žiakov. Redaktorsky spracovala súbor učebných materiálov k Čítanke pre tretiakov a spoluautorsky sa vložila aj do čitateľských denníkov Kamil Knihomil a Zita Rýmová. Ako bývalá pani učiteľka vnáša do tvorby učebníc odborný pohľad z oboch strán. Prinášame vám rozhovor, v ktorom prezradila viac.   

 

 

Téma čitateľstva u detí je veľmi aktuálna. Ako vnímaš túto problematiku a aký máš vzťah ku knihám ty? 

Čítanie ako také je podľa mňa pre deti veľmi dôležité. Žiaci na prvom stupni ešte čítať chcú. Keď ich my – učitelia, rodičia – budeme viesť k tomu, aby siahali po knihách, tak im to veľmi pomôže aj vo vyšších ročníkoch. Zlepšia si slovnú zásobu, pomôže im to pri učení sa. 

U nás doma mala vždy svoje čestné miesto veľká knižnica. Moja starká veľa čítala a aj mama a, samozrejme, ku knihám viedli aj mňa. Vo všetkých tých knihách som listovala, voňala ich, pozerala si obrázky. Čítaniu som celkom prepadla po tom, ako sa mi dostala do rúk Jana Eyrová. Úplne ma pohltila. V týchto kontextoch sa mi veľmi páči citát, že žiak, ktorý nerád číta, ešte neobjavil tú správnu knihu. A v tom práve vedia pomôcť naše čitateľské denníky. Sama si jeden vediem ešte aj teraz, v dospelosti. 

 

Aktuálne pôsobíš vo vydavateľstve AITEC ako redaktorka. Ako si sa k tejto práci dostala?

Dlhšiu dobu som pôsobila ako učiteľka prvého stupňa na základnych školách. Zaľúbila som si učenie, tvorenie a všetko okolo toho. Mala som neskutočne dobré deti, ktoré týmto pozdravujem, veľmi rada na ne spomínam. Túžila som robiť niečo s knihami – mala som taký sen, že budem učiť a popri tom budem písať. Keď sa otvorila pozícia vo vydavateľstve, okamžite ma to oslovilo. Poznala som učebnice od AITECu, pretože sme s nimi na hodinách pracovali a mala som z nich odučené.

 

 

Pamätám si, ako mi volali z vydavateľstva, že ma prijali. Neskutočne ma to potešilo. Prišlo mi to celé čarovné, že môžem robiť niečo, čím pomôžem učiteľom a zároveň si splním sen. Čo je na tom krásne, je to, že stojím priamo pri zrode učebníc.

 

Ako pristupuješ k tvorbe učebníc pre žiakov? 

Keď príde do redakcie rukopis, nevidno nič, len písmenká. Potom sa do toho človek začíta, odhaľuje stranu za stranou a rozmýšľa, čo s textom ďalej urobí. Mojim cieľom je pomôcť autorovi, aby výsledok vyzeral presne tak, ako si to predstavuje. Zároveň sa vždy snažím zamyslieť nad tým aj z pohľadu učiteľky. Uvažujem, ako by som ja vysvetľovala tú-ktorú látku, ako by sme s deťmi pracovali na jednotlivých zadaniach. Zrazu sa vám ten zhluk písmenok usporiadaných do obyčajného textového dokumentu začne meniť pred očami. Za pomoci celého tímu ľudí – autorov, recenzentov, korektorov, grafikov, ilustrátorov – vznikajú strany učebnice s rámčekmi, úlohami, obrázkami. To je to, čo ma na tom fascinuje a úžasne baví. Treba povedať, že robota to vie byť naozaj náročná, no ja som sa v tom našla.  

 

Minulý rok vydavateľstvo predstavilo dlhoočakávanú Čítanku pre tretiakov, ktorá vychádza z rokmi overeného titulu. 

Ja sama som učila z pôvodnej Čítanky od vydavateľstva Poľana, ktorá je v dnešných dňoch na školách vo veľmi opotrebovanom stave, alebo je úplne nedostupná. Množstvo učiteľov nás prosilo, aby sme ju vrátili do obehu. To ma na tom tešilo, že pracujeme na učebnici, ktorú učitelia poznajú a radi z nej učia. A tiež, že deti sa nebudú musieť viac učiť z roztrhaných kníh, ale z moderných, nových, voňavých, krásnych učebníc. 

 

 

Čítanku pre tretiakov som spracovávala čisto redaktorsky. Táto práca bola pre mňa splneným snom, nakoľko som komunikovala s autormi, všetko známymi slovenskými spisovateľmi. Pamätám si, ako sme na univerzite preberali tvorbu pána Feldeka, pána Rúfusa, pána Uličianského a zrazu...  zrazu som im telefonovala, reálne ich počula. A to bolo pre mňa také neskutočné, že som sa mohla s nimi porozprávať o ich textoch, vidieť ich tvorbu aj z takejto blízkosti. Zároveň musím povedať, že všetci autori do jedného boli nesmierne milí, príjemne ma prekvapilo, že títo vzdelaní ľudia, "legendy našej literatúry", so mnou aj požartovali, boli veľmi otvorení. Som rada, že do Čítanky pre tretiakov sa dostali texty, ktoré aj oni sami považovali za naozaj vhodné a zaujímavé pre deti. 

 

Okrem Čítanky pre tretiakov sa môžeš popýšiť aj spoluautorstvom na čitateľských denníkoch. Ako sa ti na nich pracovalo?

Je to tak, čitateľské denníky sú moje srdcovky. Ja si myslím, že to bol osud, niekto hore vedel, že milujem knihy. Šéfredaktor Walter Hirschner navrhol, či by som nechcela spolupracovať na tvorbe Čitateľského denníka pre 3. ročník Kamil Knihomil. Bol to môj prvý projekt. Po ňom nasledovala Zita Rýmová, určená pre štvrtákov.

Vo vydavateľstve je to všetko o spolupráci a ja som veľmi vďačná ľuďom, ktorí sa podielali na týchto projektoch so mnou. Od spoluautoriek Ivety Bujdošovej a Jany Smolkovej, cez recenzentku prof. Zuzanu Stanislavovú až po šéfredaktora vydavateľstva. Príjemná bola pre mňa aj spolupráca s grafičkou Dankou Polhodovou a ilustrátorkou Edit Sliackou, ktoré vdýchli život Kamilovi a aj Zite. 

 

K Zite Rýmovej sa viaže aj jeden špeciálny príbeh. Prezradíš nám viac?

V rámci časti o ľudových rozprávkach sme chceli obliecť Zitu do kroja. Prosila som vtedy ilustrátorku Edit, či by Zita nemohla byť v kroji zo Šumiaca, keďže odtiaľ pochádza moja starká a mám k tomuto kraju blízko. Som srdcom Horehronka, hoci pochádzam z Nitry. Hľadali sme spolu šumiacky vzor a dohodli sme sa, že skúsim poslať fotku. Nemala som odfotený kroj samostatne, ale len na sebe, a keď mi Edit poslala naspäť hotovú ilustráciu, úplne som onemela – ona Zitu prekreslila podľa mňa. Možno pre niekoho by to bola drobnosť, nad ktorou len mávne rukou, ale pre mňa to bolo čosi úplne neskutočné. Môžem tak povedať, že v učebnici je naozaj kus zo mňa :).

 

 

Prečo je využívanie čitateľských denníkov na 1. stupni ZŠ podľa teba užitočné či potrebné? 

Každou knižkou žiak zažíva nový svet. Dostáva sa do lesa za zvieratkami, stáva sa princom či princeznou, stretne sa s drakom. Zisťuje, že aj keď sa deje niečo negatívne v jeho vlastnom živote, dokáže s tým pracovať a zmeniť to. A toto je presne to, čo chceme – aby deti pomocou našich čitateľských denníkov odhaľovali nové svety, uchovávali si o nich informácie a nebáli sa toho, že ich čítanie nebude baviť. Práve naopak. Otázky v čitateľských denníkoch sú postavené tak, aby žiaci nad obsahom kníh rozmýšľali a videli text aj z inej strany.

Veľa učiteľov si uvedomuje, že čítanie je problém. Vidia, že deti čítajú málo, alebo nečítajú vôbec a potom, keď už sa aj dostanú ku knihe, chýba tam porozumenie, sústredenie, fantázia. Našimi denníkmi by sme chceli podporiť aj učiteľov, aby nestrácali nádej so žiakmi, ktorí neobľubujú čítanie. Učiteľ sa v tomto smere stáva láskavým poradcom, odporúča žiakom jednotlivé knihy, o ktorých si vedú záznamy. A vieme, že niekedy aj jedna kniha za rok môže byť úspechoch a odštartovamím niečoho väčšieho.

 

K čitateľskému denníku Kamil Knihomil chystáš v spolupráci s vydavateľstvom aj seminár. Na čo sa účastníci môžu tešiť? 

Veľmi sa teším na tento seminár. Bude trošku iný ako tie predchádzajúce. Rada by som prostredníctvom neho vysvetlila, ako efektívne pracovať s čitateľským denníkom, ako ho používať. Nebudú však chýbať ani konkrétne tipy pre prax.

 

Musím priznať, že tento seminár Čítam s radosťou = čítam s porozumením bude pre mňa v úlohe lektorky premiérovým, takže mám aj trošku rešpekt. Vo všeobecnosti uprednostňujem skôr priamu komunikáciu, kedy vidím reakcie ľudí a viem pohotovo reagovať. Vždy sa teším, keď príde spätná väzba a budem naozaj rada, ak príde aj teraz, hoci prostredníctvom správ. Človeka, samozrejme, zahreje pri srdci najmä ak je pozitívna, ale páči sa mi ak ľudia napíšu aj chyby, pretože nikto predsa nie je neomylný. Každá pripomienka nás posúva nás ďalej, vieme veci vylepšiť, prípadne opraviť. A to je dôležité. 

 

Autor: Michaela Domanová