Aitec vydavateľstvo  

Dá sa to urobiť rôznymi spôsobmi. Niekedy postačí aj to, ak si deti s rodičmi prelistujú svoje písanky a šlabikár. Netreba im hovoriť, že cieľom je opakovanie. Prezrite si spolu to, čím všetkým počas prvého roka prešli a čo všetko už zvládli. Nezabudnite vyzdvihnúť tie úlohy/písmenká, pri ktorých sa im obzvlášť darilo.

Okrem toho sa deťom úspešne darí zopakovať si prebraté písmenká aj vďaka knižkám, ktoré sú na to zamerané. Z produkcie vydavateľstva AITEC odporúčame abecedne zoradené básničky s pestrou paletou úloh Abeceda z vreca von!, ale aj Písanie a slohové cvičenia pre druhý ročník. Názov druhého titulu síce hovorí o písaní a tvorení textu, no vďaka týmto zošitom si dieťa zopakuje a naučí sa viacero zručností naraz: zopakuje si písanie samotných písmen, precvičí si písané spoje písmen, tvorenie krátkych viet, získa zaujímavé poznatky o rôznych povolaniach alebo veciach, ktoré s povolaním súvisia, vypracuje si úlohy súvisiace s jednotlivými písmenkami. Všetky učebnice, pracovné zošity a ostatné tituly vydavateľstva AITEC si môžete zdarma prezrieť od prvej strany až po poslednú vďaka elektronickému listovaniu titulov. (Stačí kliknúť na tlačidlo Prelistujte si tento titul, ktoré sa nachádza pri každom titule.)

Pre všetky deti, ktoré majú už v predškolskom veku čitateľské spôsobilosti, odporúčame čítanie knižiek s krátkymi textami: hádanky, riekanky, detské komiksy atď. Vo vydavateľstve AITEC ponúkame napríklad tieto tituly: Emin zápisník,  Abeceda, z vreca von!, multimediálny disk Interaktívne čítanie a prípadne aj multimediálny disk k HUPSOVMU šlabikáru alebo k Šlabikáru LIPKA^®.
Emin zápisník podporuje efektívne osvojovanie zručností elementárneho čítania a písania. Je vhodným spestrením a rozšírením šlabikárových textov. Ponúka možnosť čítať nové a neznáme texty a eliminovať pamäťové čítanie šlabikárových textov.
V titule Abeceda, z vreca von! sú abecedne zoradené vtipné básničky od Valentína Šefčíka a zaujímavé úlohy, ktoré súvisia s básničkou a písmenkom. Tieto typy úloh sú pre deti zábavné a zároveň rozvíjajú čitateľské spôsobilosti. Úlohy na precvičovanie písaných písmen odporúčame vynechať a vrátiť sa k nim až po nástupe do školy. Pre deti, ktoré majú rady hry na počítači, odporúčame disk Interaktívne čítanie – obsahuje rôzne úlohy rozvíjajúce čitateľskú gramotnosť.

Prvé tvary písmen, ktoré už žiaci zväčša poznajú zo svojho bežného života, sú tvary veľkých tlačených písmen (nápisy na potravinách, názvy obchodov, titulky rozprávok atď.). V súčasnosti mnoho detí pozná tlačené písmená už pred vstupom do 1. ročníka, učiteľ by preto mal na túto skúsenosť nadviazať. Predradením veľkých tvarov písmen pred malé učiteľ nadväzuje na poznanie veľkých tlačených písmen. Zároveň mu to umožňuje uplatňovať princíp postupnosti od známeho k neznámemu, teda od známych – veľkých tlačených tvarov k neznámym.
Keď sa žiak učí čítať izolované písmená, spracúva veľké množstvo protirečivých informácií (pre žiaka, napríklad v súvislosti s relativitou veľkosti písmen). Niektoré malé písmená (písané aj tlačené tvary) sú pomenované ako malé, ale ich veľkosť vôbec nie je taká istá ako pri iných malých písmenách (porovnaj: a – l, u – k, b – t...). Iné malé písmená majú veľkosť veľkých písmen, ale zasahujú pod linajku, takže sa môžu javiť ako relatívne bezproblémové, pretože vrchný okraj písmena je vo výške malého písmena (porovnaj: a – p, e – y, i – j). Niektorí žiaci však píšu malé písané p na linajku ako číslicu 1. Okrem toho nie pri všetkých malých tlačených písmenách s hornou dominantou sa končí horný okraj písmena vyššie, ako je veľkosť malých písmen. To znamená, že veľkosť písmena t je menšia ako veľkosť veľkých písmen a zároveň väčšia, ako je veľkosť malých písmen so strednou výškou (písmená so strednou výškou sú napr.: a, u, e, o, r). Na porovnanie uvádzame písmená: T – t – a, K – k – a, L – l – a. Ak sa teda dieťa učí čítať a písať izolované písmená, musí si zapamätať nielen všetky štyri tvary každého písmena, ale zároveň si musí ujasniť aj všetky spomínané vzťahy. Zároveň predpokladáme, že predradením veľkých tvarov písmen pred malé sa lepšie vytvorí asociácia medzi jednotlivými tvarmi písmen. Z týchto dôvodov sme písanie týchto tvarov predradili osvojeniu si tvarov malých písaných písmen.

Jedným zo základných cieľov jazykového vzdelávania je rozvoj slovnej zásoby. Preto bolo dôležité zaradiť do HUPSOVHO šlabikára aj slová, ktoré žiaci nepoznajú, a slová, ktoré žiaci v aktívnej slovnej zásobe nemajú. Tieto slová žiakov pozitívne motivujú k snahe prečítať ich. Sú vždy zvýraznené odlišným písmom, aby ich žiaci ľahko našli a snažili sa ich prečítať. Tento spôsob sa bežne používa v knihách pre začínajúcich čitateľov.

Každý prvok na stránkach šlabikára má svoje opodstatnenie a plní svoju špecifickú funkciu. Napríklad funkcia prezentácie učiva, organizačná funkcia, diagnostická funkcia a estetická funkcia. Každý prvok na jednotlivých stranách sme dôkladne opísali v metodických komentároch. Oboznámenie s funkciami jednotlivých prvkov učiteľom pomôže pri plánovaní vyučovacieho procesu. Obrázky, ktoré sa nachádzajú v šlabikári, rozvíjajú komunikačnú kompetenciu žiakov. Žiaci majú prirodzenú tendenciu najskôr „čítať“ a pochopiť výpovednú hodnotu obrázkov. Neskôr už žiaci rozlišujú, že obrázok a text predstavujú dve rôzne obsahové výpovede a vnímanie obsahu obrázkov im pomáha pri porozumení čítaného textu.

Šlabikár je vytvorený tak, aby učiteľ mohol pracovať so všetkými žiakmi. Jednou zo základných zásad didaktiky primárneho vzdelávania je individuálny prístup ku každému žiakovi. Zásada individuálneho prístupu k žiakom je v plnej miere akceptovaná aj v HUPSOVOM šlabikári. Výučba je označovaná ako individualizácia, prípadne až personalizácia vyučovania. V HUPSOVOM šlabikári sú systematicky zaradené predovšetkým aktivity na diagnostikovanie, aby bolo možné priebežne diagnostikovať kvalitu aktuálnych schopností každého žiaka. Učiteľ diagnostikovanie využíva na plánovanie vyučovacieho procesu pre každého žiaka individuálne. Úlohy v HUPSOVOM šlabikári sa odlišujú zameraním na rôzne etapy procesu osvojovania si čítania a písania jednotlivých písmen. 
Diagnostické zistenia o miere osvojenia si čítania a písania deťmi predškolského veku jednoznačne poukazujú na veľkú rôznorodosť medzi žiakmi v prvom ročníku. V každej triede sa nachádzajú žiaci s rôznymi čitateľskými a pisateľskými spôsobilosťami: tí, ktorí už vedia čítať a písať, tí, ktorí majú základné poznatky o čítaní, ale aj tí, ktorí majú s čítaním a písaním minimálne skúsenosti. Tradičným východiskom pre didaktiku čítania a písania je, že žiak pri vstupe do školy nedisponuje takmer žiadnymi konvenčnými poznatkami o písanej reči. Žiaci majú o čítaní predstavy, ktoré si postupne vyjasňujú a rekonštruujú tak, aby sa zhodovali s konvenciou čítania a písania. Toto východisko ovplyvnilo aj celkovú koncepciu šlabikárov tak, že sa v nich v minimálnej miere nachádzali aj prvky zamerané na žiakov, ktorí už čítať a písať vedia. Zaradenie týchto prvkov do HUPSOVHO šlabikára je jednou z odlišností od iných šlabikárov. Inovácia týchto prvkov je výrazná a môže navádzať k presvedčeniu, že HUPSOV šlabikár je určený pre šikovnejšie deti. Takéto prvky sú v ňom však zaradené v primeranej miere a nechýbajú v ňom ani prvky vhodné pre iné skupiny žiakov, ktoré sa v šlabikároch štandardne vyskytujú.

Dosiahnutie cieľov formulovaných pre prípravné obdobie má kľúčový význam pre kvalitu celého ďalšieho procesu osvojovania si písanej reči v šlabikárovom aj zdokonaľovacom období. Osobitný  dôraz sme kládli na diagnostikovanie kvality poznatkov o písanej reči žiakom prvého ročníka, fonematické uvedomovanie hlásky na rôznych pozíciách v slove, členenie reči na vety, slová, slabiky a hlásky, identifikovanie vzťahu hláska
 – písmeno, zrakovú prípravu, rozvoj motoriky atď. Už do prípravného obdobia sme zaradili aktivity, ktorých cieľom je postupné osvojovanie si tvarov tlačených písmen v nadväznosti na prirodzený proces ich osvojovania z predškolského obdobia. Všetci žiaci môžu postupovať svojím individuálnym tempom s ohľadom na ich doterajšie poznatky o písanej reči. Zároveň kladieme v HUPSOVOM šlabikári dôraz na to, aby každý žiak v súlade s jeho individuálnymi schopnosťami dosiahol ciele stanovené na toto obdobie. Často sa stáva, že aj žiaci, ktorí vedia čiastočne čítať, nemajú osvojené poznatky formulované v cieľoch prípravného obdobia. V ďalšom období to spôsobí problémy v ich napredovaní. Je preto veľmi dôležité presne a všestranne diagnostikovať spôsobilosti a vedomosti všetkých žiakov a vytvoriť priestor na čo najdokonalejšie osvojenie si spôsobilostí vyplývajúcich z jednotlivých cieľov. Je to časovo veľmi náročné, ale mimoriadne dôležité, pretože to priamo ovplyvňuje úspešnosť žiakov v nasledujúcich obdobiach.
Časová dotácia na prípravné šlabikárové obdobie je určená ŠVP v prílohe ISCED 1 rozsahom 3 – 5 týždňov. 

Nápovedné obrázky majú žiaci k dispozícii na začiatku šlabikára. Predpokladáme, že sa nachádzajú aj v triede – ako súčasť podnetného prostredia. Skutočnosť, že sa nenachádzajú na každej strane, umožňuje učiteľovi realizovať niektoré aktivity aj bez nich (nie je potrebné prekrývanie obrázkov na stranách a pod.). Skúsenosti z praxe hovoria, že niektorí žiaci sa dlhodobo spoliehali na oporu v nápovedných obrázkoch, čo je neefektívne a spomaľuje to ich napredovanie v osvojovaní si tvarov písmen.

Vysvetlenie vzniku škriatkovho mena HUPS nájdete v komiksovom príbehu na konci prípravného obdobia. HUPS je rozprávkový škriatok. Jeho meno je nevšedné a pre žiakov zaujímavé. Motivuje ich a vzbudzuje u nich zvedavosť.
Slovo hups je citoslovce. Citoslovcia patria medzi najfrekventovanejšie slovné druhy v detskej reči. Časté používanie slova eliminuje nesprávnu výslovnosť. Nedostatky v počiatočnom období by nemali byť predmetom kritiky, ale poučenia. Poukázanie na podobnosť s HUPSOVÝMI nedostatkami a nedokonalosťami vytvára kladný vzťah žiakov k samotnému škriatkovi, čo ich pozitívne motivuje k práci so šlabikárom. 
Slovo HUPS sa v HUPSOVOM šlabikári vyskytuje na konci prípravného obdobia. Škriatkovo meno obsahuje tri spoluhlásky – h, p, s. Tieto spoluhlásky patria z hľadiska rozvoja komunikačných kompetencií k najproblematickejším. Aby s týmito spoluhláskami prichádzali žiaci do styku pri čítaní a písaní čo možno najskôr, práve z nich sme vytvorili škriatkovo meno HUPS.

Začiatok školského roka je pre prvákov vždy veľmi náročný. Žiaci sa musia oboznámiť s množstvom neznámych ľudí, naučiť sa nové postupy a činnosti, prijať a spracovať mnoho nových informácií. Po prvom, prípadne druhom mesiaci v školských laviciach, sú už ostrieľanejší, sebavedomejší a zároveň pokojnejší. Práve preto sme zoznámenie sa so škriatkom HUPSOM zaradili až na koniec prípravného obdobia. Žiaci sa už v tomto čase môžu dostatočne sústrediť na príbeh, pretože ich pozornosť nie je rozptýlená každodennými novinkami. Zároveň sa príchodom HUPSA plynule oddelí prípravné obdobie od nácvičného obdobia. V tomto prípade je významné aj motivačné hľadisko – škriatok HUPS pomáha žiakom učiť sa správne čítať a písať písmená.

Priestor na didaktické texty v šlabikári je obmedzený. Preto sme ho naplnili práve takými prvkami, ktoré sú pre didaktický proces nenahraditeľné. Motivačné básničky sú prirodzenou súčasťou vyučovacích hodín v prvom ročníku. Učitelia majú množstvo obľúbených materiálov, ktoré obsahujú motivačné básne k jednotlivým písmenám. Učiteľ si preto môže vybrať taký súbor, ktorý jemu a žiakom v jeho triede vyhovuje najviac.
Okrem toho vydavateľstvo AITEC pripravilo aj publikáciu Abeceda z vreca von od autora Valentína Šefčíka, ktorá je vhodným doplnkovým didaktickým textom. Obsahuje moderné, pre žiakov zaujímavé motivačné básničky k jednotlivým písmenám, ktoré sú doplnené o súbor jednoduchých úloh. Odporúčame využitie tejto publikácie najmä v prvom ročníku ZŠ.

Neukončenie deja príbehu pozitívne stimuluje snahu dieťaťa porozumieť textu a diskutovať o jeho obsahu. Tento spôsob následne ovplyvňuje spôsobilosť dieťaťa čítať s porozumením. Sme presvedčení, že čítanie s porozumením musí byť súčasťou jazykového vzdelávania už od prvého ročníka. Preto sú texty s otvoreným koncom zaradené do šlabikára cielene a systematicky. Vyjadrovanie vlastných názorov pomáha dieťaťu rozvíjať kritické myslenie, spôsobilosť obhajovať svoje názory a celkovo rozvíjať osobnosť.

Prediktabilné texty sú také, ktorých obsah sa dá ľahko predvídať alebo predpokladať. Žiaci takéto texty čítajú radi, pretože prostredníctvom ich prečítania prežívajú v čítaní prvé úspechy. Z hľadiska výučby čítania sú takéto texty veľmi hodnotné aj preto, lebo dávajú deťom možnosť skúmať text, overovať si svoje hypotézy o čítaní a učia ich veriť vlastnému úsudku.
Jedným z výsledkov doterajších postupov pri začiatočnom čítaní je aj veľký počet žiakov, ktorí čítať nechcú, resp. čítať odmietajú. Je to spôsobené prílišným zameraním sa žiaka na techniku čítania, na dešifrovanie (čítanie po písmenách, po slabikách) a na to, aby text prečítal. V tomto procese žiak stráca zameranie na čítanie s porozumením a o čítanie stráca záujem. Tento proces je pre deti veľmi namáhavý, monotónny a nezaujímavý. Výsledkom častokrát býva, že vôbec nevedia, čo, resp. o čom si čítali.

Deti si akékoľvek texty podvedome, alebo aj vedome všímajú a snažia sa ich čítať omnoho skôr, ako prídu do školy. Niektoré deti sa o text zaujímajú už v 2. roku života. Ako prvotnú stratégiu čítania používajú odhadovanie významu (obsahu) textu (bez ohľadu na svoj vek). Podľa Štátneho vzdelávacieho programu a poznatkov o vzdelávaní by učiteľ mal využívať skúsenosti detí s textom (hovoreným, obrazovým aj písaným). Preto je vhodné, aby nadviazal na detské predstavy o čítaní, ktoré postupne nasmeruje ku konvenčnému a zaužívanému spôsobu čítania. Tým učiteľ učí dieťa nielen čítať a písať, ale rozvíja aj jeho myslenie.

Deti sa naučia samy čítať vtedy, ak im ponecháme možnosť premýšľať o textoch. Ak im neprezradíme to, ako sa to robí. Ak podporujeme čítanie detí. Ak im poskytneme dostatočne podnetné prostredie – množstvo detských kníh a podnetných literárnych textov, časté vzájomné čítanie v rodine, čitateľský vzor v rodine a odpovede na ich časté a zvedavé otázky. Deti sa naučia čítať ako dôsledok vlastného skúmania textov a manipulácie s nimi. Skúšajú, čo sa dá s textami robiť. Domýšľajú si obsah výpovede textu na základe rôznych kľúčov*. Overujú si správnosť svojich predpokladov. Tento proces sa začína v predškolskom období a je veľmi dôležité, aby naň nadviazalo aj systematické školské vzdelávanie.

*Pod kľúčmi treba rozumieť konkrétne postupy, narážky, body, niekedy aj celé aktivity, ktoré deťom slúžia na overovanie platnosti vlastných hypotéz.

Uvádzame príklad:

Text znie PEŤKO. Dieťa číta: „Je tam napísané Katka, lebo tu je K.“ Dieťa ukazuje správne na písmeno K. Tieto omyly však učiteľ nesmie posudzovať ako chybu či chybné riešenie. Takéto odpovede detí učiteľovi hovoria, že dieťa o texte premýšľa, pokúša sa samo dospieť k prečítaniu textu, k porozumeniu obsahu čítaného, ale aj k porozumeniu princípov zapisovania myšlienok (písanie) a ich dekódovania (čítanie). Takáto reakcia dieťaťa upozorňuje učiteľa na to, že dieťa ešte nevie, že poradie písmen v slove je nemenné a stále, že so zmenou poradia písmen vznikne slovo s iným významom, resp. pseudoslovo (nezmyselné slovo).